Princíp činnosti a história žakárového stroja

Ako už názov napovedá, žakárový tkací stroj má žakárové zariadenie na zdvíhanie a spúšťanie priadze a je to tkací stroj, ktorý dokáže tkať vzory na hodváb.
Žakárové pletacie stroje sa prvýkrát objavili v Číne. Medzi hrobmi z obdobia bojujúcich štátov, ktoré boli objavené v mojej krajine, je veľa krásnych kvetinových látok pretkaných farebnými hodvábnymi vláknami. Podľa historických záznamov bola manželka Chena Baoguanga, textilného remeselníka v okrese Julu, počas dynastie Západnej Han schopná dokonale ovládať techniku ​​žakárového stroja. Jej stroj bol vybavený 120 osnovnými niťami a utkanie kúska kvetinovej látky trvalo v priemere 60 dní. Každý kus mal hodnotu 10,000 juanov. . Vyryté v dynastii Ming
V knihe „Nebeské stvorenie vecí“ je pôsobivo vytlačená aj schematická schéma žakárového stroja. Je možné, že keď európske kniežatá a šľachtici obdivovali nádherné hodváby a satény predstavené z „Hodvábnej cesty“, čínske žakárové stroje by sa po „Hodvábnej ceste“ dostali aj do Európy.

Tkanie vzorov na vtedajších pletacích strojoch však bolo dosť namáhavé. Všetky hodvábne tkaniny sú tkané osnovou (pozdĺžne nite) a útkom (horizontálne nite). Na utkanie vzoru musia tkáči starostlivo postupovať podľa vopred navrhnutého vzoru a „nadvihnúť“ časť osnovnej nite vo vhodnej polohe tak, aby cez ňu člnok pretiahol útkovú niť inej farby. Samozrejme, je nemožné, aby stroj „premýšľal“, kde naberie niť.
Je možné "zdvihnúť" osnovné nite jednu po druhej ručne, pričom túto operáciu neúnavne opakujte.

V roku 1725 prišiel francúzsky textilný mechanik B. Bouchon z rozmaru s geniálnym nápadom „perforovanej papierovej pásky“. Bujo najprv zvládol ovládať všetok pohyb osnovy radom pletacích ihiel, potom vzal rolku papierovej pásky, podľa vzoru vydieral rady malých dierok a natlačil na pletacie ihlice. Po spustení stroja môže pletacia ihla smerujúca k malému otvoru prejsť na zachytenie osnovnej nite a ostatné ihly môžu
Blokované papierovou páskou. Takto si pletacia ihla automaticky vyberie osnovnú niť podľa vopred navrhnutého vzoru a Bujova „myšlienka“ sa „prenesie“ do pletacieho stroja a „program“ pletacieho vzoru sa „uloží“ do malého otvor perforovanej papierovej pásky. v diere.

Skutočne úspešné zlepšenie prišlo o 80 rokov neskôr, keď ďalší francúzsky mechanik JJacquard dokončil návrh a výrobu „Automatického žakárového tkacieho stroja“ okolo roku 1805. Bola to éra Francúzskej revolúcie, ktorá vzbudila celosvetovú pozornosť. Bastila bola napadnutá, feudálna dynastia bola zvrhnutá a Paríž bol bránený zbraňami. Občania spievali „Marseillaise“ a vyšli do ulíc jeden po druhom. Revolučná búrka bola v plnom prúde. Hoci Jaccard v podstate v roku 1790 sformoval svoj žakárový dizajnový koncept, aby sa mohol zúčastniť revolúcie, nemal čas starať sa o vynálezy a výtvory, a tak sa chopil aj svojej pušky a zapojil sa do obrannej bitky v Lyone.

Jaccardov stroj bol zostavený až v 19. storočí. Jaccard pridal k svojmu žakárovému stroju zariadenie, ktoré dokázalo súčasne manipulovať s 1200 pletacími ihličkami a diernu papierovú pásku, ktorá kontrolovala vzor, ​​neskôr nahradili dierne štítky. Hovorí sa, že len 25 rokov po tom, čo vyšiel tkací stroj Jaccard, ich bolo na vidieku neďaleko Coventry 600. Za sprievodu staromódneho parného stroja sa vzory na diernych štítkoch zmenili na nádherné kvety. hodvábne plátno. Textilní pracovníci spočiatku dôrazne nesúhlasili s príchodom tohto nového automatizovaného prístroja, pretože sa obávali, že im stroj vezme prácu a oni prídu o prácu, ale kvôli jeho vynikajúcemu výkonu bol nakoniec ľuďmi všeobecne akceptovaný.

V roku 1812 bolo len vo Francúzsku zhromaždených viac ako 10000 jednotiek, ktoré sa cez Britániu rozšírili po celom západnom svete. Z tohto dôvodu bol Jaccard ocenený krížom čestnej légie a zlatou medailou.

.